Pred pol rokom sa so mnou rozišiel priateľ po dvoch rokoch. Pred dvoma mesiacmi za mnou začal jazdiť mi s niečím pomáhať. S tým, že u mňa by vždy nejaký deň cez týždeň a cez víkend sme sa vždy na niečom dohovorili, ale on to potom vždy tesne predtým zrušil s rôznymi výhovorkami – choroba, potreba pomoc kamarátovi a tak…. A tvrdil, že je doma, alebo bol doma. A cez víkend bol nakoniec vždy niekde preč a vôbec nekomunikoval. Neboli sme vo vzťahu, takže som sa ho nevypytovala, kde bol, ale vedela som, že mi nehovorí pravdu. Teraz chce ísť znova do vzťahu. A tvrdí mi, že chce byť len so mnou a že ku mne bude úplne úprimný…
Veľa mi na tom človeku záleží… Ale tie klamstvá ma samozrejme ťažia… Neviem, či sa mám sa k tomu vracať, aby mi ich vysvetlil, alebo to prejsť s tým, že to riešiť, až mi prípadne zaklame znova teraz vo vzťahu. Neviem čo ho k tomu viedlo… Aký dôvod k tomu mal… Dať tomu vzťahu novú teda druhú šancu a neriešiť to… Alebo chcieť vedieť pravdu, ale tým mu vlastne naznačiť, že viem, že mi klamal… A to vlastne pokiaľ túto skutočnosť, že to viem neprijme, bude sa cítiť trápne, už nás možný budúci vzťah naruší…
Viem, že to že mi klamal je zle… Ale neviem, ako s tou situáciou naložiť a čo robiť. Strašne rada by som mu znova zase verila. Lenže klamstvá sú vec, ktorú neznášam zo všetkého najviac a bojím sa, že by mi klamal takto stále dookola. City k nemu mám aj napriek jeho klamstvu, čomu sa celkom čudujem. Ale láska si nevyberá. Stále premýšľam nad tým, či mu tú druhú šancu dať, alebo nie. Predsa len sme už raz vo vzťahu boli a nefungovalo to. Ale zase na druhú stranu si hovorím, čo keby to tentoraz bolo iné. Nikto nevie. A z tohto dôvodu ma to stále trápi. Keby mi na ňom nezáležalo, rozhodne by som ho od seba odstrihla. Lenže keď sú v tom city, je to pre mňa veľmi ťažké a zložité. Kiež by to bolo dobré a neklamal by mi.